Cookies

Náš web potrebuje na prispôsobenie obsahu a analýzu návštevnosti váš súhlas. Súhlas vyjadríte kliknutím na tlačidlo "OK". Viac informácií
Svoj súhlas môžete odmietnuť tu.

Aktuality

Liečba fremanezumabom a komorbidity – výber abstraktov z kongresu IHS/EHF 2021

V termíne 8.–12. septembra 2021 sa v Berlíne virtuálne konal International Headache Congress, pri organizácii ktorého sa spojili dve významné spoločnosti, zamerané na problematiku a liečbu bolestí hlavy – International Headache Society (IHS) a European Headache Federation (EHF). V nasledujúcom texte prinášame výber z abstraktov, venovaných liečbe fremanezumabom vo vzťahu k pridruženým ochoreniam.

Vplyv liečby fremanezumabom na hodnoty krvného tlaku

Autori Nägel a kol. skúmali vplyv dlhodobej liečby fremanezumabom na hodnotu krvného tlaku (TK) u pacientov s migrénou [1]. Pri hodnotení vychádzali z dvanásťmesačnej extenzie štúdie HALO (HALO LTS) a zo šesťmesačného obdobia sledovania v štúdii FOCUS. V štúdii HALO LTS dostávali pacienti fremanezumab štvrťročne v dávke 675 mg, alebo mesačne v dávke 225 mg počas 12 mesiacov. V štúdii FOCUS bol pacientom podávaný fremanezumab štvrťročne alebo mesačne, alebo účastníci dostávali placebo v trojmesačnom zaslepenom období. Všetci pacienti potom užívali fremanezumab v mesačnej frekvencii počas následnej trojmesačnej otvorenej extenzie. Boli hodnotené zmeny systolického aj diastolického TK v priebehu sledovania u pacientov s hypertenziou, alebo u pacientov, užívajúcich antihypertenznú konkomitantnú medikáciu v štúdii HALO LTS.

V štúdii HALO LTS bol zvýšený diastolický TK a znížený systolický TK hlásený vždy po jednom prípade v skupine so štvrťročne podávaným fremanezumabom. Priemerné hodnoty TK (mm Hg) boli porovnateľné alebo nižšie v porovnaní s hodnotami na začiatku sledovania (baseline, BL) u pacientov s hypertenziou (systolický TK: BL 128,2, koniec sledovania [end of treatment, EOT] 128,0; diastolický TK: BL 82,3, EOT 81,6) a s konkomitantnou antihypertenznou liečbou (systolický TK: BL 131,0, EOT 128,6; diastolický TK: BL 84,0, EOT 82,3). V štúdii FOCUS bol u jedného pacienta zo skupiny so štvrťročne podávaným fremanezumabom zaznamenaný znížený TK počas zaslepeného obdobia a u jedného pacienta zvýšený TK počas otvorenej extenzie. Súhrnne zostával TK pri liečbe na bežnej hodnote, alebo mierne znížený (priemerný systolický TK: BL 122,7, EOT 122,7; priemerný diastolický TK: BL 78,6, EOT 78,3).

Pri dlhodobej liečbe fremanezumabom v štúdiách HALO LTS a FOCUS bolo zaznamenané iba minimum nežiaducich účinkov spojených s TK, uvedená terapia je teda podľa autorov v tomto smere bezpečná.

Efektivita fremanezumabu u pacientov s bolesťou a psychiatrickými komorbiditami 

Účinnosť liečby fremanezumabom u migrenóznych pacientov s pridruženými bolesťami alebo psychiatrickými komorbiditami a doloženou nedostatočnou odpoveďou na 2-4 triedy predchádzajúcej preventívnej medikácie sledovali Spierings a kolies. [2]. Efektivita fremanezumabu bola hodnotená počas dvanásťmesačného dvojito zaslepeného obdobia a počas dvanásťmesačnej otvorenej extenzie štúdie fázy IIIb FOCUS. Pacienti boli randomizovaní na štvrťročné alebo mesačné podávanie fremanezumabu, alebo na podávanie placeba v dvojito zaslepenej časti. Všetci pacienti, ktorí túto časť štúdie dokončili, vstúpili do otvorenej extenzie s mesačným podávaním fremanezumabu. Zmeny oproti KBÚ v počte migrenóznych dní za mesiac (monthly migraine days, MMD) av počte dní s bolesťou hlavy za mesiac minimálne strednej závažnosti boli hodnotené u podskupín pacientov s pridruženými bolesťami alebo s psychiatrickými komorbiditami. U pacientov s bolesťou (n = 95) boli v placebovej skupine a v skupinách so štvrťročným a mesačným podávaním fremanezumabu zaznamenané na základe štatistickej metódy najmenších štvorcov (least squares method, LSM) priemerné zmeny od KBÚ v MMD 0,3, –1,2 , –1,5 (p ≥ 0,13 vs. placebo) počas dvojito zaslepeného obdobia –3,1, –5,9, –3,7 počas otvorenej extenzie. U pacientov s psychiatrickými komorbiditami (n = 207) boli v skupine s placebom a v skupinách so štvrťročným a mesačným podávaním fremanezumabu zaznamenané podľa LSM priemerné zmeny od KBÚ v MMD –0,9, –3,7, –4,2 (p < 0,001 verzus placebo) počas dvojito zaslepenej periódy a –4,6, –4,0, –5,9 počas otvorenej extenzie. U pacientov s pridruženými bolesťami a s psychiatrickými komorbiditami teda bola doložená podobná redukcia počtu dní s bolesťou.

Liečba fremanezumabom preukázala účinnosť až do šiestich mesiacov u pacientov s migrénou, trpiacich na pridružené bolesti alebo s psychiatrickými komorbiditami a s nedostatočnou odpoveďou na 2-4 triedy predchádzajúcej preventívnej medikácie.

Terapia fremanezumabom u pacientov s komorbiditami v tzv. real-world podmienkach 

Na vplyv liečby fremanezumabom na klinické výsledky u pacientov s migrénou. trpiacich na komorbidity v podobe depresie, úzkosti alebo hypertenzie v podmienkach reálneho prostredia (real-world setting) sa zamerala práca Tangiraly a kolies. [3]. Dáta dospelých pacientov s jednou alebo viacerými migrenóznymi diagnózami a so záznamom o liečbe fremanezumabom autori získali z databázy Veradigm Health Insights, pričom študijné obdobie prebiehalo od 1. januára 2014 do 30. júna 2019 a identifikačné obdobie od 1. septembra do 18. decembra. Priemerné zmeny v preskripcii antidepresív a anxiolytík užívaných od šesťmesačného KBÚ obdobia do šiestich mesiacov po začatí liečby fremanezumabom boli hodnotené na základe komorbidít. V podskupine pacientov s hypertenziou boli analyzované zmeny hodnôt diastolického a systolického TK.

V podskupine pacientov trpiacich na depresiu (n = 172) došlo k štatisticky signifikantnému zníženiu podielu osôb, užívajúcich antidepresíva (–12,2 %; p = 0,003) a počtu užívaných antidepresív (–0,2; p = 0,008) pri liečbe fremanezumabom. V podskupine pacientov s úzkosťou (n = 180) bola liečba fremanezumabom spojená s významnou redukciou podielu osôb užívajúcich anxiolytiká (–7,8 %; p = 0,037) as nesignifikantnou redukciou počtu užívaných anxiolytík (–0,1; p = 0,182). Medzi pacientmi s hypertenziou (n = 142) viedla liečba fremanezumabom k nesignifikantnej redukcii hodnôt systolického (–0,34 mm Hg) a diastolického TK (–0,59 mm Hg; p > 0,05 pre systolický aj diastolický TK).

Preventívna liečba fremanezumabom u pacientov s migrénou s komorbiditami depresie alebo úzkosti viedla k signifikantnému zníženiu podielu pacientov užívajúcich antidepresíva a anxiolytiká, čo naznačuje možné zmiernenie týchto pridružených ochorení. V prípade pacientov s hypertenziou bola doložená nesignifikantná redukcia hodnôt systolického a diastolického TK.

Redakčne spracovala PhDr. Nikola Homolová Richtrová

Literatúra: [1] Nägel S, Cohen JM, Kessler Y, et al. Long-term Fremanezumab Treatment Over 6 to 12 Months Shows No Effect on Blood Pressure in Migraine Patients. Meeting Abstracts I HS–EHF 2 021. J Headache Pain 2021; 22(Suppl 1): 15. AL043.

[2] Spierings ELH, Ning X, Cohen JM, et al. Efficacy of Fremanezumab in Migraine Patients With Pain or Psychiatric Comorbidities and Documented Inadequate Response to 2-4 Prior Migraine Preventive Medication Classes. Meeting Abstracts IHS–EHF 2021. J Headache Pain 2021; 22(Suppl 1): 18. AL051.

[3] Tangirala K, Pedarla V, Driessen M, et al. Impact of Fremanezumab Treatment on Clinical Outcomes Among Migraine Patients With Comorbid Depression, Anxiety or Hypertension in a Real-World Setting. Meeting Abstracts IHS–EHF 2021. J Headache Pain 2021; 22(Suppl 1): 114. P0314.

Zdroj: Remedia 2022, roč. 32, č. 1. Dostupné z: http://www.remedia.cz